Elena Letňanová (Slovensko)

Dráha renomovanej slovenskej koncertnej klaviristky, publicistky a univerzitného pedagóga doc. PhDr. Eleny Letňanovej ( nar. v Bratislave) zahŕňa vystúpenia na medzinárod. festivaloch v Ríme, San Francisku, Londýne, Gente, Viedni, Prahe, Mníchove, Bacau, Katowiciach, Kroměříži, Olomouci, Ostrave, Zlíne, Košiciach a recitáloch v Bratislave, Berlíne, Paríži, New Yorku (v Carnegie Hall v r. 1992 ako prvá zo Slovenska), Washingtone, DC, Dallase, Denveri, Oxforde, Bordeaux, Madride, Zaragoze, Zurychu, Frankfurte, Varšave, Zágrebe, Ljubljani, Rijeke, Bologni, Shavei Zion-Haifa, Grazi, Bruggách a iných mestách v Kanade, Japonsku, Taliansku, Holandsku, Čechách, Belgicku, Rakúsku a doma. Uskutočnila 30 nahrávok pre Slov. rozhlas (odstránené po jej emigrácii v 1984 do USA), TV, Supraphon Praha. Veľký ohlas vo svete (londýn. kritika) mala jej objavná nahrávka 2 CD "Piano Solo Pieces by F. Nietzsche" v Belgicku (Antwerpy) a Rakúsku (Unesco Burgenland). Bola umeleckou riaditeľkou festivalov D. Milhaud 92 a Flámskej hudby 2000.

Účinkovala s domácimi a zahranič. orchestrami pod taktovkou George Sebastiana, Ovidiu Balana, Filipa Magnussona, Henry van de Velde, P. Vronského, P. Vrábela, O. Tajovského, B. Režuchu, A. Popoviča, atď. Štyria skladatelia napísali pre ňu Klavírne koncerty s orchestrom-Belgičan Boudewijn Buckinx, Američan Richard Toensing - nositeľ Guggenheimovej ceny, Čech Jan Grossmann a Talian Massimiliano Messieri (2011), premiérované na festivaloch v Zlíne, Olomouci, Bacau, s Filharmóniou B. Martinu Brno, s pražským Orchestrom Berg a rumunskou Filharmonica M. Jora. Predniesla európ. premiéru neznámej Sonáty (z r. 1909) Borisa Pasternaka v Rakúsku. Pre Český rozhlas Brno nahrala nedávno diela R. Bergera, M. Bázlika, I. Szeghy, P. Zagara, F. Mompoua, J. Cagea, iné vysielali Denver Radio KVOD, Cincinnati Radio WGUC, Washington D.C Voice of America, Radio Free Europe, Slovenský rozhlas a Český rozhlas „Vltava“. Pre českosl. underground preložila v 1979 zakázanú knihu „Le message de l’exile“ A. Solženicina do slovenčiny (od r. 1972 bola umlčaná ako klaviristka na 13 rokov pre organizovanie demonštrácie za J. Palacha v jan. 1969.) Poviedky „Horiaci“, „Pochod“ boli uverejnené v Prahe v Literárkach 2000 a v Bratislave v KŽ. Publikovala vyše 100 článkov, esejí, v popredných zahraničných a domácich vedeckých a kultúrnych periodikách, štyri knihy (v New Yorku, v Jeffersone N.C. USA, Bratislave a Belgickuaj pod Anyscore.com).

Americká, kanadská a európska kritika oceňuje jej interpretačné schopnosti - „she performed with fire and passion“, „performance with great imaginative power“, „totaly unlieshed sense of power“, „ eine ganz ungewohnliche Pianistin“, „she is not only a unique pianist but also an interesting artistc personality“. Who Is Who in Classical Music, Cambridge, UK, 1992-stále.

Začala študovať v Bratislave na Fakulte architekrúry STU, potom na VŠMU-HF, postgraduál

Na PWSM vo Varšave, bola laureátkou Chopinovskej súťaže v Čechách, zúčastnila sa medzinár. súťaží Bayerischer Rundfunk v Mníchove a v Prahe pre Marguerite Long et J. Thibault v Paríži. Pôsobila na Katedre muzikológie FFUK Bratislava 10 rokov do augusta 1984 (emigrovala do USA), na Dayton University, v Daytone, Ohio do mája 1992 ako vedúca klávesového oddelenia, VŠMU, Academii Istropolitane, STU-FA a Berlitz Institute of San Francisco, od r. 2001 na STU-Strojárska fakulta (Dejiny techniky v angl. jazyku). yč bez Schulze – pohled do současnosti Schulzova rodného města objektivem Kuby Kamińského, laureáta Grand Prix National Geographic.